Jednou z veľkých záhad, ktoré ešte neboli vo vesmíre vyriešené, nie sú presne tisíce a milióny Zeme, pretože stále nepoznáme niečo také jednoduché alebo nie, ako napríklad pôvod mesiaca. Po mnohých prostriedkoch investovaných do výskumu a vývoja bolo niekoľko teórií, ktoré uzreli svetlo zvedavo a ako iste viete, žiadna z nich nikdy nebola dokázaná.
V tomto okamihu vám povieme, že určite ste niekedy mohli počuť alebo čítať, že Mesiac vznikol ako výsledok zrážka obrovského objektuo veľkosti Marsu, proti zemi, pretože je to jedna z najrozšírenejších teórií. Tento objekt, pokrstený ako Theia, spôsobili vypustenie ton hornín a prachu do vesmíru a nakoniec vytvorili Mesiac, ako ho poznáme. Ako detail vám chcem povedať, že na základe tejto teórie v roku 2014 bola zverejnená štúdia, ktorá poskytuje dôkazy o tom, ako sa častice Theia našli v chemickom zložení Mesiaca, ale tieto sa nikdy nepovažovali za presvedčivé.
Ako na to, ukazuje príklad inej hypotézy, ktorá sa veľmi líši od predchádzajúcej Mesiac sa jednoducho sformoval ako ďalší objekt v čase vzniku planét slnečnej sústavy. Jednoducho sa otáča okolo Zeme, pretože sa v tom čase nachádzala veľmi blízko našej planéty a vďaka svojej gravitácii nakoniec okolo nej skončil aj Mesiac.
Existuje niekoľko hypotéz, ktoré nám hovoria, ako vznikol Mesiac v dôsledku nárazu veľkého objektu. Toto nie je jediná teória
Ďaleko od toho všetkého sa dnes stretávame, aby sme hovorili o teórii, ktorú astronóm práve navrhol Sarah Stewartová spolu so svojím tímom výskumníkov z Kalifornská univerzita. V tomto poslednom pokuse vysvetliť pôvod Mesiaca je predstavený koncept, ktorý sme doteraz nepoznali a ktorý bol pokrstený menom synestia, zmes slov Syn (spolu) a Hestia (grécka bohyňa architektúry).
Keď poznáme tento nový koncept, tím výskumníkov nám to hovorí Synestia je to, čo sa stane, keď sa dve planéty rovnakej veľkosti zrazia s veľkým násilím. Kvôli tejto zrážke sa do priestoru odhodí obrovské množstvo materiálu, v podstate vyparená a roztavená hornina, ktorá sa začne otáčať vysokou rýchlosťou a vytvára tvar podobný tvaru šišky. Akonáhle sa tento mrak začne ochladzovať, spôsobí, že sa materiály v ňom spoja a vytvoria novú planétu. K tomu musí uplynúť obdobie medzi 100 a 200 rokmi.
Simulácie tejto novej teórie publikované Sarah Stewartovou sú veľmi konzistentné
Zdá sa, a ako sa diskutuje v článku, kde tím Kalifornskej univerzity zverejňuje svoje výsledky, hovorí sa, že konkrétny prípad pri vytváraní Mesiaca bol trochu odlišný, pretože po zrážke, ktorá utvorila Synestiu, ktorá formovala Zem, vedľa nej sa začal formovať druhý objekt. Tento druhý objekt bol aglutinačným materiálom, až keď sa nadišiel ten okamih, ktorý sa vynoril z mraku a začal obiehať okolo najväčšieho objektu, ktorým by v tomto prípade bola Zem.
V súčasnosti je to iba teória, hoci na základe simulácií, ktoré Sarah Stewart a jej tím spoločne predstavili, sa zdá, že výsledky sú veľmi konzistentné. Táto teória zase vysvetľuje jednu z veľkých pochybností, ktoré majú všetci vedci, také jednoduché ako prečo Mesiac zdieľa časť svojho chemického zloženia so Zemou, ale nie všetci.
Na vysvetlenie toho tím priamo tvrdí, že v prvej fáze, keď sa Zem aj Mesiac formovali v rámci tej istej Synestie, obaja najskôr pridali najťažšie materiály k jeho zloženiu, aby sa ďalšie materiály, ktoré sa ľahšie odparujú, ako draslík, sodík a dokonca aj zinok, nestihli pridať na tom primitívnom Mesiaci tak, aby padli úplne na Zem.