Práve keď žijeme vo víre, kde sa prakticky zdá, že si každý začína robiť starosti s tým, ako komunikuje s ostatnými, zanechávajúc za sebou viac ako opakujúce sa témy, či je jedna cesta bezpečnejšia ako iná, alebo či nás niektoré vlády špehujú. Chcem, aby sme išli trochu ďalej, to znamená pokúsiť sa pochopiť, ako môže niekto komunikovať so sondou, ktorá sa dnes pohybuje v hraniciach známeho vesmíru. Dnes uvidíme, ako ESA komunikuje so svojimi sondami.
V tomto okamihu si predstavte, že ste zodpovední za komunikáciu a musíte sa skontaktovať so všetkými sondami, ktoré skôr či neskôr budú cestovať vesmírom, a samozrejme si nemôžete dovoliť luxus straty balíkov, akoby to bola audiovizuálna komunikácia. ošetrený. Prvá vec, ktorú musíte urobiť, myslieť predovšetkým na rotáciu Zeme, je inštalujte antény po celom svete, v tomto prípade 120 ° od seba. Týmto spôsobom nájdeme napríklad zariadenia patriace k ESA v Cebrerose (Španielsko), Malargüe (Argentína) a Nueva Norcia (Austrália). Mali by sme samozrejme ešte jeden príklad v zariadeniach nainštalovaných NASA, ktoré sa nachádzajú v Goldstone (USA), Canberre (Asutralia) a Robledo de Chavela (Španielsko).
Rôzne priemery podľa toho, ako ďaleko je sonda
Pred pokračovaním by som rád objasnil kritický bod tohto príbehu. Určite, keď ste videli fotografie v niektorom stredisku ESA v Španielsku, určite ste si všimli, že existuje niekoľko antén, čo má veľmi jednoduché vysvetlenie, ktoré slúži na vysvetlenie určitých aspektov toho istého vstupu a je to, že v závislosti od jeho priemeru sa používa na sledovanie a komunikáciu sond, ktoré sa pohybujú v hlbokom vesmíre, zvyčajne majú nejaké 35 metro priemeru a na svete sú iba tri monitorovacie stanice, z ktorých jedna bola spomenutá v predchádzajúcom odseku ako ESA, tak aj NASA, zatiaľ čo ostatné s priemermi 15 metro, slúžia na misie oveľa bližších sond a satelitov. Ako detail vám povieme, že napríklad ESA má ďalších šesť staníc určených na monitorovanie blízkych sond.
Keď už máme nainštalované všetky potrebné antény v strategických oblastiach po celom svete, je čas vypracovať protokol na spojenie so sondami, ktoré sú v najlepších prípadoch viac ako 2 milióny kilometrov od Zeme. Na to potrebujeme mobilné štruktúry s kapacitou, ktorú je možné otočiť v akomkoľvek smere, ktoré vážia viac ako 620 ton s dostatočnou kapacitou na prenos rádiových signálov s výkonom až 20 kW.
Pokiaľ ide o príjem, signály zo sond alebo satelitov sa po dosiahnutí antény odrážajú v obrovskej zbernej ploche a zosilňujú sa, aby sa mohli neskôr odoslať do série kovových dichroických zrkadiel, aby sa signály oddelili. rádiové signály s frekvenciami 2 a 40 GHz. Hneď ako sú signály detekované, sú odoslané do centra v Darmstadte (Nemecko), kde je telemetria oddelená od vedeckých údajov, a po ich správe sú odoslané späť do ESA.
Podľa vyjadrení riaditeľa stanice Cebreros, Lionel hernandez:
Máme veľmi naplánovaný harmonogram. Vieme, že teraz sme pravdepodobne skončili s Rosettou a že o dve hodiny sa presunieme na Mars Express. To všetko je úplne automatizované, my tu nepracujeme. Tím pracuje iba v kritickej fáze misie. Pokiaľ nie, všetko je riadené na diaľku z Nemecka. Všetko je automatizované, anténa je naprogramovaná tak, aby v tom čase ukazovala na Mars Express a sledovala ho päť hodín.
Postupne sa všetky tieto prenosové pásma aktualizujú, takže v závislosti od misie a najmä od roku jej uvedenia sú rýchlosti omnoho vyššie, vďaka čomu máme napríklad Mars vyjadriť ktorých retransmisie sa sťahujú rýchlosťou 228 kb / s zatiaľ čo pre vesmírny ďalekohľad EuclidPo spustení sa očakáva, že prenos bude okolo 74 Mbit / s.